Pocta: Pavel Branko

Pavel Branko

* 27. 4. 1921

Filmový kritik, publicista, teoretik dokumentárneho filmu, historik, novinár a prekladateľ. V rokoch 1940-42 študoval na SVŠT v Bratislave, neskôr bol väznený a odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen. Po roku 1948 spolupracoval ako filmový kritik s viacerými slovenskými denníkmi a slovenskými a českými filmovými časopismi. V rokoch 1957-1970 bol redaktorom časopisu Film a divadlo, 1971-72 pracovníkom Slovenského filmového ústavu. Publikačný zákaz mu zabránil v ďalšej činnosti, do roku 1989 sa venoval prekladu. K  filmovej kritike sa vrátil až po Novembri 1989. V 90. rokoch pôsobil ako stály spolupracovník Rádia Slobodná Európa v  Bratislave. Je autorom publikácií Slovenský krátky film 1945-65 (1965), Karol Skřipský (1966) a Mikrodramaturgia dokumentarizmu (1991). Trojzväzkový výber z Brankovej tvorby Straty a nálezy mapuje jeho tvorbu z  rokov 1948-2006 a  v  roku 2011 publikoval svoje pamäti s názvom Proti prúdu.

V roku 1997 získal za svoju prácu Čestný doktorát VŠMU, v roku 2007 Cenu Slnko v sieti za celoživotné dielo a v roku 2011 Cenu ministra kultúry za celoživotné, mimoriadne významné pôsobenie a publikačnú činnosť v oblasti teórie a kritiky dokumentárneho filmu.